Jedným z najvýznamnejších hradov na severovýchode Slovenska je zrúcanina hradu Zborov, nazývaného aj Makovica. V tohtoročnej turistickej sezóne, poznačenej dvoma vlnami koronavírusu, sa stal obľúbeným náhradným cieľom výletov v čase, keď boli vnútorné atrakcie regiónu (vrátane wellnes a reštaurácií) uzavreté. Hrad je celoročne voľne prístupný a vedú k nemu dobre značené turistické a cykloturistické trasy. Pešo je z obce Zborov po žltej značke so strmým výstupom vzdialený cca 30 min. Pre rodiny s deťmi je vhodnejšia trasa po červenej značke alejou starých dubov v trvaní cca 45 min. Z Bardejovských Kúpeľov vedie k hradu 8 km dlhý chodník. Informuje o tom riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) „ŠARIŠ“ – Bardejov Radomír Jančošek. ,,Popri historických pamiatkach mesta Bardejov a atrakciách Bardejovských kúpeľoch je zrúcanina hradu Zborov častým cieľom návštevníkov severovýchodného Slovenska. Jeho atraktivitu zvýšilo Združenie na záchranu Zborovského hradu, ktoré sa posledných 10 rokov sústavne venuje jeho obnove. Po obdobiach chátrania sa tak na hrad opäť vracia život. Vlani uviedli do prevádzky nový most do vstupnej bránovej veže hradu, ktorý je situovaný rovnako ako v minulosti. Prvým krokom k obnove hradu bol archeologický výskum a domurovanie časti zničeného predbránia. Na hrade sú umiestnené tabuľky, ktoré poskytujú informácie o jeho histórii,“ povedal R.Jančošek.

Bohatá história
Hrad Zborov je národnou kultúrnou pamiatkou. Má zaujímavú históriu, rovnako ako dedina na jeho úpätí. Dejiny tu zaznamenali boje nielen v stredoveku, ale aj počas 1.svetovej vojny, kedy bola hradná zrúcanina značne poškodená. Hrad Zborov sa nachádza 10 km severovýchodne od Bardejova. Tento gotický hrad postavili na prelome 13. a 14. storočia na ochranu uhorsko-poľskej cesty. V období stavovských povstaní ho napadlo cisárske vojsko a v roku 1684 zbúralo. Z rozsiahleho renesančne prestavaného hradu sa zachovali len múry.
Už v roku 1926 bol hradný kopec vyhlásený za chránenú oblasť. Neskôr v roku 1950 bola jeho ochrana rozšírená vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu. Najstaršia prírodná rezervácia v okrese patrí medzi najstaršie chránené na Slovensku. Má zmiešaný bukový, hrabový a dubový porastom a rozlohu 24 ha. Ochrana je zameraná najmä na niekoľko sto rokov staré duby letné, vysadené pozdĺž prístupovej cesty na hrad.

Kto ho vlastnil
Hrad bol centrom Makovického panstva, ktoré sa radilo medzi najväčšie. Jeho vlastníci patrili k najvýznamnejším rodom v Uhorsku. Boli to Cudarovci, Rozgoňovci, Tárcaiovci, Šerédiovci, Rákociovci. Mnohí z nich boli šarišskými županmi, Rákociovci takmer sto rokov. Šerédiovci hrad prebudovali na renesančnú pevnosť s dvomi okruhmi hradieb kvôli tureckej hrozbe. Gašpar I. Šerédi dostal hrad od kráľa za zásluhy v boji proti Turkom. Bol kapitánom Horného Uhorska. Jeho brat Juraj je pochovaný v Bazilike sv. Egídia v Bardejove. Na červených mramorových doskách tumby sú napísané žalospevy a chválospevy na Juraja.
Pred Dlhou Lúkou je pamätník Gašpara II. Šerédiho. Podľa povesti zomrel na tomto mieste od žiaľu, lebo musel predať svoj milovaný hrad. Socha Gašpara Šerédiho vyrezaná z kmeňa zlomenej jedle víta návštevníkov hradu Zborov pred jeho vstupnou bránou.

Ďalšie pamiatky v Zborove
Dedina Zborov bola centrom Makovického panstva, kde si jeho páni postavili tri kaštiele. Zachovali sa iba obvodové múry šerédiovského kaštieľa. V parku pred ním a rákociovským kostolom sv. Žofie sú drevené sochy osobností spojených so Zborovom vrátane Gašpara a Juraja Šerédiho.

Pamätník 28. pražskému pluku v Zborove
V dedine Zborov je zaujímavosťou vojenských dejín aj pamätník venovaný 28. pražskému pluku v Zborove, ktorý je dielom akad. arch. Viléma Kvasničku (1885 – 1969), bývalého československého legionára v Rusku. Okrem pamätníka z 1. sv. vojny venovaného 28. pražského pluku sa v obci Zborov nachádza aj vojenský cintorín z 1. sv. vojny a vojenský cintorín z 2. sv. vojny, ktorý ako prvý na Slovensku zrekonštruovala nemecká organizácia na záchranu hrobov. www.zborov.sk

Región severovýchodného Slovenska má čo ponúknuť – od histórie, kultúry, podujatí, športových aktivít, cyklotrás až po relax a kúpeľnú liečbu v Bardejovských kúpeľoch. Bardejovské kúpele sa nachádzajú 5 km od Bardejova a v súčasnosti sú otvorené v špeciálnom režime. Patria k najobľúbenejším a najstarším slovenským kúpeľom. V okolí Bardejova a kúpeľov je 6 navzájom prepojených cyklotrás, s dĺžkou cca 10 km. Tvoria ich 4 liečivé singletracky – Lekársky, Napoleon, Čerešenka a Herkules, Kyslíková cesta Mihaľov – Bardejov, Kyslíková dráha v Bardejovských Kúpeľoch. K dispozícii je aj necelých 40 km značených turistických chodníkov. Časť singletrackov pri je v zime zasnežená a mení sa na bežkárske trate.
Skutočným klenotom turistického ruchu je historické mesto Bardejov zapísané v UNESCO. Právom sa hrdí opakovanými prvenstvami v súťaži o Najkrajšie mesto Slovenska. Návštevníci tu môžu obdivovať Radničné námestie s nádhernými gotickými meštianskymi domami, Bazilikou minor Sv. Egídia, s bývalou Mestskou radnicou - prvou stavbou renesancie na území Slovenska, v ktorej je umiestnená expozícia Šarišského múzea. Medzi klenoty patrí Bardejovské suburbium - Stará synagóga v Bardejove. Stará synagóga bola vyhlásená na národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970, mikve a bet hamidraš v roku 2000. Bardejov a okolie sú ideálnou destináciou pre strávenie rodinnej dovolenky, či výletu.
Medzi obľúbené miesta patrí aj zachované drevené kostoly: Hervartov, Tročany, Krivé, Kožany, Lukov, Frička, Jedlinka, Mikulášová, Zboj. Obľúbený je aj Lesnícky náučný chodník ČIERNA MLÁKA v Bardejovských Kúpeľoch a tamojší Skanzen - Múzeum ľudovej architektúry. Cieľom výletov je aj agroturistické zariadenie v Stebníckej Hute Slnečný Majer.

Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku sú národné kultúrne pamiatky venované historickým udalostiam, ktoré sa odohrali počas 2. svetovej vojny v oblasti Duklianskeho priesmyku a pamiatke tu padlým vojakom (40 km od Bardejova).
Viac je na : www.svidnik.sk, www.bardejov.sk, www.kupele-bj.sk, www.visitbardejov.sk

Projekty a ich aktivity sú realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Zdroj: ts