Podpredseda pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip vyhlásil: „Na konci roka 2014, keď sme začali vypracúvať plán digitálneho jednotného trhu, sme chceli vypracovať dlhodobú stratégiu, ktorá stimuluje digitálne prostredie v Európe, minimalizuje právnu neistotu a vytvorí spravodlivé podmienky pre všetkých. Teraz, keď EÚ schválila 28 z 30 legislatívnych návrhov, a vzniklo tak 35 nových digitálnych práv a slobôd, môže úspešná realizácia digitálneho jednotného trhu významne prispieť k ďalšiemu zlepšeniu výsledkov jednotlivých krajín. Je nutné zaviesť nové pravidlá na zlepšenie pripojiteľnosti, dátového hospodárstva a digitálnych verejných služieb, ako aj pomôcť členským štátom vybaviť občanov digitálnymi zručnosťami, ktoré sú prispôsobené modernému trhu práce.“

Viac ako tretina ekonomický aktívnych Európanov nemá základné digitálne zručnosti, aj keď väčšina pracovných miest si vyžaduje aspoň základné digitálne zručnosti, a len 31 % má pokročilé zručnosti používateľov internetu. Zároveň sa zvyšuje dopyt po pokročilých digitálnych zručnostiach v celom hospodárstve - za posledných 5 rokov sa v rámci EÚ zvýšila zamestnanosť odborníkov na informačné a komunikačné technológie (IKT) o 2 milióny.

Reč čísiel

83 % Európanov surfuje na internete najmenej raz týždenne (v roku 2014 to bolo 75 %). Na druhej strane len 11 % obyvateľov EÚ nikdy nebolo online (v roku 2014 to bolo 18 %).

Najviac sa zvýšilo využívanie videohovorov a videa na požiadanie, ktoré sú k dispozícii cez rôzne počítačové programy a aplikácie pre smartfóny. Aby sa zvýšila dôvera používateľov v online prostredí, 25. mája 2018 nadobudli účinnosť pravidlá EÚ o ochrane údajov.

Čoraz viac spoločností využíva cloudové služby (18 % v porovnaní s 11 % v roku 2014) a sociálne médiá na komunikáciu a spoluprácu so svojimi zákazníkmi a inými zainteresovanými stranami (21 % v porovnaní s 15 % v roku 2013).

Počet malých a stredných podnikov, ktoré predávajú svoj tovar a služby online, však v posledných rokoch stagnuje, a to na úrovni 17 %.

64 % používateľov internetu, ktorí predkladajú svojej verejnej správe formuláre, na to v súčasnosti využíva online kanály (v porovnaní s 57 % v roku 2014), čo poukazuje na to, že online postupy vyhovujú ľudom viac ako tie byrokratické.

Najväčšiu účasť žien na digitálnom hospodárstve majú Fínsko, Švédsko, Luxembursko a Dánsko. Rodové rozdiely však pretrvávajú na úrovni EÚ v oblastiach využívania internetu, digitálnych zručností a odborných zručností IKT. Práve v tejto oblasti sú nerovnosti, pokiaľ ide o zamestnanosť, najväčšie: iba 17 % odborníkov na IKT sú ženy a stále zarábajú o 19 % menej ako muži. Okrem toho len 34 % absolventov v odboroch veda, technológia, inžinierstvo a matematika (STEM) sú ženy, čo je údaj, ktorý je potrebné v nasledujúcich rokoch zvýšiť.  

Súvislosti

Každoročný index digitálnej ekonomiky a spoločnosti slúži na meranie pokroku členských štátov EÚ na ceste k digitálnej ekonomike a spoločnosti, a využíva na to najmä údaje Eurostatu. Pomáha členským krajinám EÚ identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú prioritné investície a opatrenia. Index DESI je tiež kľúčovým nástrojom na analýzu digitálnych aspektov v rámci európskeho semestra.

Obsahuje podrobnú analýzu vnútroštátnych digitálnych politík a poskytuje prehľad o pokroku a vykonávaní týchto politík zo strany členských štátov. K správam sa pripojí podrobnejšia kapitola o telekomunikáciách za každý členský štát. Na lepšie porovnanie medzi krajinami EÚ sa v rámci DESI vypracovali aj cezhraničné analýzy z hľadiska pripojiteľnosti, zručností, používania internetových služieb, prijatia digitálnych technológií podnikmi, digitálnych verejných služieb, výskumu a vývoja IKT, investícií do inovácie a čerpania finančných prostriedkov z programu pre výskum a inováciu Horizont 2020 na úrovni členských štátov.

Počas funkčného obdobia Junckerovej Komisie EÚ schválila 28 zo 30 legislatívnych návrhov zameraných na odstránenie prekážok a vytvorenie digitálneho jednotného trhu v prospech všetkých európskych občanov a podnikov. S cieľom posilniť prebiehajúce investície do základných infraštruktúr a zručností predložila Komisia na roky 2021 – 2027 cielené návrhy rozpočtu, ktoré teraz musia schváliť členské štáty EÚ a Európsky parlament.

Zdroj: Tlačové oddelenie Európskej Komisie v SR