Viaceré nemocnice hlásili v uplynulých dňoch posledné voľné lôžka pre pacientov s ochorením COVID-19. Zhoršujúca sa epidemiologická situácia spôsobuje enormný tlak na lekárov. Každý deň sa musia rozhodovať, ktorému pacientovi bude poskytnutá aká starostlivosť. Podľa právnika lekárovi nehrozí právny postih, ak sa rozhodne, ktorého pacienta pripojí na umelú pľúcnu ventiláciu. Rovnako psychologička prízvukuje, že aj lekári sú len ľudia a treba si uvedomiť pod akým tlakom pracujú a ako sa to môže časom podpísať na ich psychike. Triáž alebo postup výberu pacientov na poskytnutie neodkladnej alebo urgentnej zdravotnej starostlivosti, osobitne intenzívnej starostlivosti je používaný v krízových situáciách vyčerpania alebo závažného obmedzenia dostupných kapacít, takzvaných vzácnych zdrojov poskytovateľov.

V súčasnosti je aplikovaný vo viacerých nemocniciach na Slovensku. „Dopyt po intenzívnej zdravotnej starostlivosti, ktorý prevyšuje možnosti systému vytvára pre zdravotníkov extrémne zložitú etickú, medicínsku a právnu situáciu. Preto som rád, že Ministerstvo zdravotníctva SR v marci tohto roka v spolupráci s odborníkmi vytvorilo a vydalo odborné usmernenie obsahujúce pravidlá vykonávania triáže. Cieľom usmernenia je odľahčiť lekárom ťažobu, ktorá je spojená s rozhodovaním. Určitým hendikepom tejto úpravy je to, že formálne sa triáž vyhlasuje ministrom za predpokladu existencie núdzového stavu, ktorý dnes nemáme. Z môjho pohľadu sa je však možné pridŕžať odporúčaní v tomto usmernení aj bez toho, že by triáž bola formálne vyhlásená,“ hovorí právnik JUDr. Ivan Humeník, PhD. z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS.

Lekár sa podľa jeho slov pri uprednostňovaní pacienta, ktorý bude napojený na umelú pľúcnu ventiláciu nerozhoduje podľa sympatií, ale berie do úvahy viaceré okolnosti.
„V práve platí zásada, že nemôžem byť postihovaný za nesplnenie povinnosti, ktorej splnenie nebolo objektívne možné. V prípade teda, že lekár rozhodujúci v triáži opiera svoje rozhodnutie o správne medicínske, etické a právne kritéria, tak za toto rozhodnutie nemôže byť braný na zodpovednosť. Preto je veľmi dôležité, že ministerstvo zdravotníctva v odbornom usmernení poskytlo lekárom ‚noty‘ ako v tejto ťažkej situácii postupovať,“ zdôrazňuje právnik.

Nemocnice by mali mať podľa neho okrem vyhlášky rezortu zdravotníctva stanovené i vlastné postupy, na základe ktorých sa lekári majú rozhodovať. „V opačnom prípade sú lekári vystavení stresu a v rozhodnutiach nemusia byť konzistentní a istí, čo následne môže vyvolávať neistotu u pacientov a vo verejnosti. Pochybnosti sú to posledné čo dnes naša spoločnosť potrebuje,“ hovorí Humeník. Podľa psychologičky, profesorky Andrey Madarasovej Geckovej z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a Ústavu psychológie, zdravia a metodológie výskumu na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa zdravotníci počas pandémie dostávajú do bezprecedentných situácií, keď musia robiť ťažké rozhodnutia, pracovať pod extrémnym tlakom, v neštandardných podmienkach, čo u mnohých môže viesť k prežívaniu morálneho distresu. „Morálny distres je nepríjemné prežívanie, ktoré vzniká v situácii, keď nemôžeme konať v súlade so svojim presvedčením o morálne správnom konaní kvôli inštitucionálnym alebo iným prekážkam. Časté či intenzívne prežívanie morálneho distresu vedie k rozvoju symptómov vyhorenia, poruchám duševného zdravia, ale najmä demotivuje vykonávať toto povolanie, čo súvisí s rizikom straty nedostatkovej kvalifikovanej pracovnej sily,“ zdôrazňuje Madarasová Gecková.

Zavedenie odporúčaní, pravidiel navigujúcich zdravotníka v týchto ťažkých situáciách môže byť podľa nej prevenciou prežívania morálneho distresu.

Zdroj: spoločnosť h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o.