V dňoch 4. až 7. júla 2019 sa Ľubovnianskych kúpeľoch sa stretnú Rusíni z celého sveta. Zídu sa delegácie Rusínov z európskych krajín a Severnej Ameriky na XV. Svetovom kongrese Rusínov (SKR). Spolu s kongresom sa na východe Slovenska uskutoční aj IX. Svetové fórum rusínskej mládeže. Kongres sa na Slovensko vráti po dlhých 16 rokoch.
Počas kongresu hlavný organizátor, ktorým je tento rok Rusínska obroda na Slovensku, naplánoval aj kultúrny program, ktorým Rusíni zo Slovenska spolu s delegátmi a hosťami kongresu oslávia svoj deň – Deň Rusínov Slovenska.  XV. Svetový kongres Rusínov podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín, predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini a Prešovský samosprávny kraj pod vedením predsedu Milana Majerského.

Dva dni plenárnych zasadnutí

Účastníci kongresu majú príchod na kongres naplánovaný na štvrtok. V ten deň bude vo večerných hodinách prebiehať posledné zasadnutie Svetovej rady Rusínov pred kongresom. Svetová rada je výkonným orgánom Svetového kongresu Rusínov v medzikongresovom dvojročnom období, v ktorej má svojho zástupcu každý členský štát.
Kongres bude slávnostne otvorený v piatok o 9.00 hod. V tejto časti programu dostanú slovo predstavitelia štátnej správy, orgánov regionálnej a miestnej samosprávy, ako aj čestní hostia kongresu. Delegáti si v rámci otvorenia vypočujú aj pozdravné slová predstaviteľov, ktorí sa na kongrese z rôznych príčin nemôžu zúčastniť. V rámci tejto slávnostnej časti sa uskutoční aj odovzdávanie Ceny Vasiľa Turoka – Heteša za oblasť rusínskej kultúry, ako aj ďakovných listov predsedu Svetového kongresu Rusínov za prácu medzi XIV. a XV. kongresom.
Ďalej sú na piatok a sobotu naplánované štyri plenárne zasadnutia, čo predstavuje pracovnú časť SKR. Dve zasadnutia budú v prvý a dve v druhý deň.
Počas plenárnych zasadnutí v piatok budú delegáti hodnotiť prácu členských organizácií za dvojročné obdobie od posledného kongresu, ktorý sa uskutočnil v chorvátskom meste Osijek, ale aj celkovú prácu Svetového kongresu Rusínov. Kongres si vyberie nové zloženie svojich komisií, ktoré pri ňom pôsobia.  Taktiež si delegáti zadefinujú ciele pre nasledujúce dvojročné obdobie.
V sobotu si okrem iného delegáti vypočujú správu o činnosti Svetového fóra rusínskej mládeže, ktoré bude zasadať v soboru ráno, so správami o činnosti vystúpia aj predsedovia jednotlivých komisií. Počas sobotňajších plenárnych zasadnutí si Svetový kongres Rusínov zvolí nové zloženie Svetovej rady Rusínov a predsedu rady, ktorý je automaticky aj predsedom SKR. Na záver bude prijatá rezolúcia kongresu.
Rusíni oslávia aj svoj deň
Za Deň Rusínov Slovenska bol vyhlásený a SKR schválený 12. jún, ktorý je pripomenutím si Dní rusínskej kultúry, ktoré sa v Prešovskom regióne organizovali v medzivojnovom období, hlavne pripomenutím osláv z roku 1933, kedy bol v centre Prešove odhalený pamätník Alexandra Duchnoviča.
Keďže tento rok Rusíni na Slovensku organizujú kongres, Rusínska obroda na Slovensku sa rozhodla osláviť tento sviatok v rámci neho spolu s delegátmi zo zahraničia. Sviatočný program je pripravený na piatkové popoludnie v obci Kamienka.
Program začne o 16.30 pred Obecným úradom, kde si prítomní pripomenú 100 rokov od pripojenia rusínskych území k Československu, čo bolo na základe požiadaviek rusínskej politickej reprezentácie oficiálne potvrdené Saintgermainskou mierovou zmluvou 10. septembra 1919. Rusíni si taktiež pripomenú 200 rokov od narodenia buditeľa Alexandra Pavloviča. Pokračovať sa bude panychídou pri miestnom gréckokatolíckom chráme, ktorá bude odslúžená za všetkých nebohých členov SKR od jeho vzniku v roku 1991.
Odtiaľ sa Rusíni vyberú slávnostným pochodom na miestny amfiteáter, kde je od 18.00 hod. pripravený bohatý kultúrny program. Vstup na tieto oslavy je voľný. O 21.00 hod. sa v rámci spomínaných osláv uskutoční v skanzene pod Ľubovnianskym hradom koncert Igora Kucera a jeho Emotion Group. Na amfiteátri pod hradom zaznejú piesne matky Andyho Warhola Júlie Varcholovej v prevedení tohto rusínskeho umelca a jeho hudobnej skupiny.

Doplňujúce informácie

Svetový kongres Rusínov
Tento rok si Rusíni nepripomínajú len 30 rokov od pádu komunistického režimu, ale aj od začiatku ich tretieho národného obrodenia. V roku 1989 spolu s demokratizačnými zmenami nezávisle na sebe v jednotlivých štátoch, v ktorých Rusíni žijú, začalo sa prebúdzať aj rusínske hnutie. Na jar vznikla rusínska organizácia v Poľsku, vznikla aj organizácia na území ešte vtedajšej Sovietskej Ukrajiny - v Zakarpatskej oblasti, ale postupne aj v ďalších krajinách. V bývalom Československu bola prvým impulzom výstava v Medzilaborciach, ktorú ešte pred revolúciou zorganizoval v tom čase pedagóg Základnej umeleckej školy Michal Bycko spolu s ďalšími priateľmi. Bola to výstava o Andym Warholovi, z ktorej mali neskôr aj rôzne problémy. Každopádne na tejto výstave si ľudia uvedomili, že rusínsky duch stále žije, len sa čaká na vhodný čas, kedy by sa táto otázka mohla otvoriť.

Michal Bycko a ľudia okolo neho hneď v prvých dňoch po 17. novembri 1989 založili v Medzilaborciach Občanské fórum, ktoré neskôr zmenili na Verejnosť proti násiliu. Vedeli však, že ich organizácia nechce riešiť len občianske práva, ale aj práva Rusínov, národa, ktorý viac ako 40 rokov oficiálne pre komunistický režim neexistoval. Preto sa v marci 1990 rozhodli, že sa VPN v Medzilaborciach transformuje na organizáciu s názvom Rusínska obroda (po rozdelení Československa Rusínska obroda na Slovensku). Rok po novembrových udalostiach, 17. novembra 1990 sa v Medzilaborciach konal 1. Snem Rusínskej obrody, predsedom organizácie sa stal Vasiľ Turok, vtedajší dramaturg Divadla Alexandra Duchnoviča, ktoré sa len nedávno pred tým aj vďaka Turokovi transformovalo na rusínske divadlo (dovtedy to bolo Ukrajinské národné divadlo v Prešove).

Organizácie v jednotlivých štátoch, ale aj celé rusínske hnutie, ktoré sa budilo nezávisle na sebe v rôznych krajinách, si uvedomovalo, že je potrebná medzinárodná spolupráca. V dňoch 22. - 23. marca 1991 zorganizovala v Medzilaborciach Rusínska obroda 1. Svetový kongres Rusínov, kde prišli predstavitelia Rusínov z Československa, Poľska, Sovietskej Ukrajiny, Juhoslávie a Severnej Ameriky. Predsedom Svetovej rady Rusínov - výkonného orgánu Svetového kongresu Rusínov v medzikongresovom období, sa stal Vasiľ Turok. Od tohto prvého kongresu sa Rusíni v rámci tohto medzinárodného fóra stretávajú každé dva roky. Dnes sú vo Svetovom kongrese Rusínov delegácie (predstavitelia občianskych združení alebo asociácií združení) za Slovensko, Ukrajinu, Poľsko, Českú republiku, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Severnú Ameriku (Kanada a USA). Slovensko má v delegácii šesť členov za Rusínsku obrodu na Slovensku a štyroch členov za Slovenskú asociáciu rusínskych organizácií.

Na Slovensku bol od roku 1991 kongres len raz, v roku 2003 v Prešove. Vracia sa tu v rámci malého jubilea, keďže tento kongres bude pätnástym. Zároveň je SKR organizovaný na Slovensku aj ako pripomenutie si 100. výročia pripojenia rusínskych území k Československu.

SKR si dal na začiatku základné ciele, ktoré chceli Rusíni v jednotlivých krajinách po rokoch neexistencie naplniť. Medzi nimi bolo uznanie národnosti Rusín v každej krajine, kde Rusíni žijú, čo sa podarilo s výnimkou Ukrajiny, kde dodnes nemajú Rusíni svoje práva, ani možnosť hlásiť sa k svojej národnosti, hoci je tam Rusínov najviac. Kongres si taktiež stanovil cieľ kodifikovať rusínsky jazyk, na základe čoho sa neskôr zorganizoval 1. Kongres rusínskeho jazyka v Bardejovských Kúpeľoch a v roku 1995 sa v Bratislave uskutočnilo Slávnostné vyhlásenie kodifikácie rusínskeho jazyka.

SKR každé dva roky hodnotí prácu rusínskeho hnutia v jednotlivých členských krajinách a taktiež stanovuje ciele, ktoré by Rusíni chceli v nasledujúcom období dosiahnuť. Vo Svetovej rade Rusínov má každý členský štát svojho zástupcu, radu vedie predseda, ktorý je zároveň predsedom kongresu. Momentálne je predsedom Dr. Štefan Ljavinec, rodák z Podkarpatia (Zakarpatskej oblasti Ukrajiny), žijúci v Maďarsku. Kongres nie je politickou organizáciou, ale jej predseda musí riešiť ako „ambasádor” Rusínov vo svete aj politické záležitosti. Práve od predsedu kongresu už neraz dostali listy predstavitelia Ukrajiny s požiadavkou uznať Rusínov na Ukrajine ako národnostnú menšinu.

Svetový kongres Rusínov je z praktických dôvodov dnes registrovaný ako občianske združenie na Slovensku.

Prehľad Svetových kongresov Rusínov a ich predsedov

Kongresy: 1991 – Medzilaborce (Československo), 1993 – Krynica (Poľsko), 1995 – Ruský Kerestur (Juhoslávia), 1997 – Budapešť (Maďarsko), 1999 – Užhorod (Ukrajina), 2001 – Praha (Česká republika), 2003 – Prešov (Slovensko), 2005 –  Krynica (Poľsko), 2007 – Siget (Rumunsko), 2009 – Ruský Kerestur a Petrovce (Srbsko a Chorvátsko), 2011 – Pilisszentkereszt (Maďarsko), 2013 – Mukačevo, Užhorod, Svaľava (Ukrajina), 2015 – Deva (Rumunsko), 2017 – Osijek (Chorvátsko).
Predsedovia Svetovej rady Rusínov, od roku 2017 aj Svetového kongresu Rusínov: Vasiľ Turok – Heteš, Alexander Zozuľak, Andrzej Kopcza, Paul Robert Magocsi, Ďura Papuga, Štefan Ljavinec.

Zdroj: Peter Medviď