Rast v eurozóne bol v prvom štvrťroku tohto roku silnejší, než sa očakávalo, a to vďaka viacerým dočasným faktorom. Medzi ne patrili napr. mierna zima a oživenie predaja automobilov. K rastu prispeli aj opatrenia fiškálnej politiky, ktoré zvýšili disponibilný príjem domácností vo viacerých členských štátoch. Krátkodobé vyhliadky pre európske hospodárstvo sú však poznačené vonkajšími faktormi, ako je napätie vo svetovom obchode a výrazná politická neistota. Tieto faktory naďalej znižovali dôveru vo výrobnom sektore, ktorý je najviac vystavený vplyvu medzinárodného obchodu, a predpokladá sa, že negatívne ovplyvnia vyhliadky rastu po celý zvyšok roka.

Prognóza rastu HDP eurozóny v roku 2019 zostáva preto nezmenená na úrovni 1,2 %, zatiaľ čo prognóza na rok 2020 sa mierne znížila na úroveň 1,4 % (jarná prognóza: 1,5 %). Toto zníženie odzrkadľuje miernejšie tempo, ktoré sa očakáva v zostávajúcej časti tohto roka. Prognóza HDP pre EÚ zostáva nezmenená na úrovni 1,4 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020. Podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis, zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, uviedol: „Všetky ekonomiky EÚ budú aj v tomto a budúcom roku ďalej rásť, aj keď vidíme, že silný rast v strednej a východnej Európe je v kontraste so spomalením v Nemecku a Taliansku. Naše hospodárstva musia odolávať pretrvávajúcim problémom vo výrobnom sektore, ktorý je oslabený napätou situáciou v obchode a politickou neistotou. Na domácej pôde je stále hlavným zdrojom rizík brexit bez dohody.“

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v tejto súvislosti dodal: „Európske hospodárstvo pokračuje v expanzii aj napriek zložitému globálnemu prostrediu. Všetky krajiny EÚ by mali v roku 2019 aj 2020 opäť rásť, a to vďaka dopytu podporovanému silným pracovným trhom. Vzhľadom na početné riziká, ktoré ohrozujú túto prognózu, sa musíme ešte viac snažiť zvyšovať odolnosť našich ekonomík a eurozóny ako celku.“

Hospodársky rast Slovenska zostáva naďalej silný, ale predpokladá sa jeho zmienenie z 4,1 % v roku 2018 na 3,6 % v roku 2019 a 3,3 % v roku 2020. Domáca spotreba v dôsledku silného rastu reálnych miezd a rastu zamestnanosti ostáva naďalej ťahúňom rastu. Napriek pretrvávajúcej neistote v obchodných vzťahoch, vývozy budú kvôli rastúcemu objemu automobilovej produkcie naďalej výrazným prispievateľom k hospodárskemu rastu. Inflácia, ktorá dosiahla v roku 2018 úroveň 2,5 % by mala mierne klesnúť na 2,4 % v 2019 a 2,3 % v 2020.

Domáci dopyt motorom rastu v EÚ

Začiatkom roka rast priaznivo ovplyvňovali viaceré dočasné faktory, avšak prognóza pre zvyšok roka je slabšia, keďže vyhliadky na rýchle oživenie celosvetovej výroby a obchodu zoslabli. Predpokladá sa, že rast HDP bude v roku 2020 vyšší, čiastočne v dôsledku vyššieho počtu pracovných dní. Hospodársky rast v Európe je naďalej poháňaný domácim dopytom, a to najmä spotrebou domácností, k čomu prispieva pretrvávajúci silný trh práce. HDP má podľa prognózy v tomto aj budúcom roku rásť vo všetkých členských štátoch EÚ, no rast bude výrazne silnejší v niektorých oblastiach (napr. v strednej a východnej Európe, na Malte a v Írsku) v porovnaní s inými (napr. Taliansko, Nemecko).

Nižšia očakávaná inflácia pre pokles cien ropy

Prognózy celkovej inflácie v eurozóne a EÚ sa v tomto a budúcom roku znížili o 0,1 percentuálneho bodu, a to najmä v dôsledku nižších cien ropy a mierne slabšieho hospodárskeho výhľadu. Inflácia (harmonizovaný index spotrebiteľských cien) v eurozóne dosiahne podľa aktuálnych prognóz priemernú úroveň 1,3 % v roku 2019 aj v roku 2020 (jarná prognóza: 1,4 % v rokoch 2019 a 2020), zatiaľ čo v EÚ má dosiahnuť v priemere 1,5 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020 (jarná prognóza: 1,6 % v roku 2019 a 1,7 % v roku 2020).

Riziká horšieho než očakávaného vývoja sa zvýšili

Riziká pre globálny hospodársky výhľad sú naďalej výrazne previazané a sú prevažne negatívne. Prehĺbená hospodárska konfrontácia medzi USA a Čínou spolu so zvýšenou neistotou spojenou s obchodnou politikou USA by mohli viesť k predĺženiu súčasného útlmu svetového obchodu a výroby a postihnúť ďalšie regióny a sektory. To by mohlo mať negatívne dôsledky pre svetové hospodárstvo, aj v dôsledku narušení finančných trhov. Napätie na Blízkom východe okrem toho zvyšuje potenciál výrazného nárastu cien ropy. Na domácej pôde zostáva hlavným zdrojom neistoty brexit. V neposlednom rade existujú aj značné riziká, ktoré sa týkajú hnacích síl krátkodobého rastu a hospodárskej dynamiky v eurozóne. Oslabenie vo výrobnom sektore, ak by malo pretrvávať, a zhoršená dôvera podnikov by sa mohli preniesť do iných odvetví a negatívne ovplyvniť podmienky na trhu práce, súkromnú spotrebu a v konečnom dôsledku aj rast.

V prípade Spojeného kráľovstva čisto teoretický predpoklad

Vzhľadom na proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ vychádzajú prognózy na roky 2019 a 2020 opäť z čisto teoretického predpokladu, že obchodné toky medzi EÚ27 a Spojeným kráľovstvom sa nezmenia. Tento predpoklad slúži len na účely prognózy a nemá žiadny vplyv na budúce rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

Zdroj: Zastúpenie Európskej Komisie v SR

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru odborných predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 28. júna. Pri všetkých ďalších prichádzajúcich údajoch sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie získané do 2. júla. Komisia uverejňuje každoročne štyri hospodárske prognózy. Prognózy, ktoré sa uverejňujú vždy v zime a lete, obsahujú iba ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za daný a nasledujúci rok pre všetky členské štáty a eurozónu, ako aj súhrnné dáta pre celú EÚ. Ďalšou hospodárskou prognózou Európskej komisie bude jesenná hospodárska prognóza v novembri 2019.