Talentovaná tatérka s vášňou tetuje na telo ľuďom výšivky a čipky, fast-foodista zase zo štýlového autíčka servíruje tradičné šúľance s makom a ejlista varí pivo inšpirované Anglickom so slovenskou iskrou a vášňou. Všetci sa zhodujú, že originálna slovenská receptúra je to, čo ľudia čoraz viac oceňujú. Zároveň tvrdia, že slovenskosť a tradície nie sú len aktuálnym trendom, ale že Slováci sú na svoj pôvod hrdí vždy a všade.

Slovenská iskra a vášeň v jedinečnom pive
Medzi najobľúbenejšie pivné špeciály gurmánov patrí vrchne kvasené pivo ale, ktoré je typické najmä pre Anglicko či Belgicko. Zatiaľ, čo vo svete sa varí skôr v malých pivovaroch, Šariš ako prvý veľký slovenský pivovar urobil unikátny krok a uvaril po prvýkrát Ejl, ale pekne po našom. „Tým, že Slováci cestujú po svete a majú tendenciu ochutnávať nové pivné štýly, chcú si podobné veci vychutnávať aj na Slovensku. Preto sme sa rozhodli, že pre Slovákov uvaríme také pivo, ktoré si obľúbili v zahraničí, ale spravíme ho inak a pekne po slovensky,“ prezradil sládok Ján Čerkala, ktorý sa podieľal na výrobe prvého pivného špeciálu Šariš EJL z produkcie veľkého domáceho pivovaru.
Šikovní slovenskí sládkovia zo Šariša využili všetky svoje zručnosti a tradičné anglické pivo použili len ako inšpiráciu, pričom sa držali originálnej slovenskej receptúry. Kľúčovými ingredienciami Ejlu sú voda, slad, chmeľ a samozrejme slovenská vášeň a vynaliezavosť. „Voda, ktorú dostávame do pivovaru z povodia rieky Torysa, má úžasné vlastnosti, je čerpaná z hĺbkových studní, je veľmi čistá, neobsahuje žiadnu chémiu. Je predpokladom pre skvelé pivo a tvorí až 95 % piva. Na výrobu Ejlu využívame štyri druhy sladu. Hlavnou zložkou je plzenský, ktorý vyrábame v našej sladovni. Aj tie ďalšie sú špeciálnym korením piva a dávajú mu nezameniteľnú arómu a chuť,“ doplnil Ejlista, pre ktorého je povolanie sládka celoživotným poslaním.

Za zrodom piva Šariš Ejl, uvarenom pekne po našom, stojí sládok Ján Čerkala. zdroj Plzeňský Prazdroj Slovensko

Výnimočnú chuť prispôsobili sládkovia požiadavkám domácich spotrebiteľov tak, aby im pivo nielen chutilo, ale boli aj hrdí na jedinečný Ejl, ktorý vznikol práve na Slovensku. „Naše pivo je uvarené s láskou, ale tak, aby chuť bola veľmi zaokrúhlená a boli v ňom vybalansované tri základné chute, a to je sladká, horká a kyslá. Žiadna z nich nevytŕča a pivo sa preto pije ľahko. Každý vie navariť dobré pivo, ale na to, aby bolo naozaj špeciálne, potrebujete úžasných ľudí, ktorí do piva dávajú svoju dušu, iskru, vášeň a srdečnosť, ktoré máme vo Veľkom Šariši na rozdávanie,“ prezradil.
Pivo typu ejl sa varí veľmi podobne ako klasické pivá svetlého typu. „Hlavný proces trvá zhruba osem hodín na varni. Nasleduje schladenie, prečerpanie, kvasenie, dozrievanie, pretláčanie na filter a plnenie. Výrobný proces sme si nastavili tak, aby sme mali istotu, že všetky kroky dávajú dostatočný priestor, aby bola zachovaná kvalita. Neurýchľujeme žiadny proces, nesnažíme sa robiť niečo rýchlejšie, hlavné pre nás je, aby bolo pivo dostatočne kvalitné a výsledný produkt bol taký, ako naozaj chceme mať,“ uzavrel Čerkala.

Zo šúľancov je vyhľadávaný fast-food
V americkej Kalifornii tesne pred 2. svetovou vojnou vznikol pojem fast-food, ktorý dnes pozná snáď každý. Zamestnanci reštaurácií v tom čase nestíhali umývať riad a jediným riešením bol pre nich táckový systém s rýchlym občerstvením, vďaka ktorému sa mohli zákazníci obsluhovať sami a jesť aj bez použitia riadov. Fast-food postupne naberal na obľube a nie je žiadnym tajomstvom, že sa udomácnil aj na Slovensku. Hoci stále medzi týmito jedlami dominujú hamburgery, hranolky či hot dogy, preraziť sa podarilo aj dvojici mladíkov z Košíc, a to v celkom netradičnej podobe. Rozhodli sa totiž robiť fast-food, ale pekne po našom, s tradičnými slovenskými dobrotami.
Vynikajú svojim štýlovým autíčkom s názvom Folks Food Truck, v ktorom ponúkajú rýchle občerstvenie vo forme šúľancov s makom, bryndzových pirohov či domácich lokší. „Hľadali sme produkt, ktorý je typicky slovenský a zároveň patrí medzi takmer zabudnuté. Chceli sme ho oživiť a podávať v street-foodovej podobe. Naše šúľance sa po krátkej dobe stali legendárnymi,“ vysvetlil Tomáš Tejbus, ktorý so spoločníkom Jurajom prišli s nápadom food trucku, ktorý bude pripravovať poctivé jedlá priamo na ulici. „Tešíme sa z trendu vracajúcich sa tradícii a sme radi, že sme naskočili na vlnu v podobe skvelých slovenských jedál, ktoré si opäť získavajú svojich fanúšikov,“ vysvetlil záujem fast-foodista.

Na tradičné šúľance s makom často stoja ľudia v dlhom rade. „Nakoľko sa nám podarilo pre šúľance dosiahnuť ľudový titul „legendárne“, zvyšuje sa aj záujem o ne. Svojich fanúšikov si našli vo všetkých vekových kategóriách. Ponúkali sme ich dokonca aj v zahraničí, konkrétne v Paríži na fóre OECD, kde veľmi chutili najmä ázijským návštevníkom, ktorí si pochvaľovali kombináciu sladkej chuti maku a kyslej chuti ragú z lesného ovocia,“ vysvetlil Tomáš.

S nápadom slovenského food trucku prišiel Tomas Tejbus. zdroj Folks Food Truck

Fast-foodista zároveň obdivuje každého Slováka, ktorý zachováva ľudové tradície. „Veľmi si vážim odhodlanie ľudí, ktorí sa púšťajú do projektov, ktoré reflektujú na naše tradície, remeslá a kultúru. Naozaj nie je ľahké presadiť sa s lokálnym produktom, keď je in všetko to, čo nie je naše, aj keď postupne svitá na lepšie časy,“ uzavrel Tomáš Tejbus.

Výšivky nezdobia už iba kroj, ale aj telo
Štatistiky ukazujú, že až jeden zo siedmich obyvateľov sveta má minimálne jedno tetovanie. Priekopníkmi tohto doplnku boli až po prvú svetovú vojnu najmä námorníci, no v niektorých častiach sveta siaha tradícia kresieb na telo až do praveku. Trend takéhoto skrášľovania tela sa nevyhol ani Slovensku. Príkladom je šikovná Slovenka Kvetoslava Bobáková z Bratislavy, ktorá sa však svojho remesla chopila úplne netradične, alebo skôr tradične. Ľuďom totiž na telo tetuje ľudové výšivky.
S nápadom prišla už počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení. „Téma folklóru sa stala mojou každodennou súčasťou, a tak i mojím vyjadrovacím prostriedkom. Láska a obdiv k folklóru ma priviedli k semestrálnemu umeleckému projektu, kde som tetovala dievčatám na telo tradičné slovenské ornamenty alebo výšivky pochádzajúce z ich regiónu. Slovenské tradičné vzory sú hotovou vedeckou disciplínou, je to naše kultúrne dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia a mali by sme byť na to skutočne hrdí,“ vysvetlila Kvetoslava Bobáková.

Kvetoslava Bobáková ľuďom na telo tetuje ľudové výšivky. zdroj Kvetoslava Bobáková

Ako sama hovorí, tetovať na kožu ľudové vzory, čipky a ornamenty je veľmi náročne. „Vzory majú veľa detailov, na ktoré sa musím sústrediť. Je však rozdiel tetovať napríklad krížikovú výšivku, kde treba klásť dôraz aj na geometriu, línie a súmernosť, ako napr. pri kvetinových vzoroch, kde sa viem viac uvoľniť a improvizovať,“ doplnila tatérka.
O takýto typ zvečnenia slovenských tradícii je veľký záujem. „Oslovujú ma väčšinou ženy. Páčia sa im rastlinné a kvetinové vzory, lebo sú dekoratívne a ženské. Muži dávajú prednosť skôr krížikovej výšivke a zvieracím motívom. Väčšinou sú to ľudia, pre ktorých má tetovanie aj hlbší význam, nie len estetický, čo ma veľmi teší,“ tvrdí Kvetoslava.
Šikovná umelkyňa patrí medzi tých Slovákov, ktorí robia veci po našom, a zachovávajú tak tradície. „Chcem tak vzdať úctu naším predkom, priblížiť  ľuďom našu ľudovú históriu, ktorá je veľmi krásna a prinavrátiť jej tak život. Tak, ako si ľudia kedysi ozdobovali výšivkami svoje odevy, ja dnes zdobím ornamentmi ľudskú kožu,“ uzavrela.

Zdroj: Natália Labudová