Spracovanie textilu na Orave má v súčasnosti podobu modrotlače rozvíjajúcej sa dielne Mateja Rabadu v Párnici, spracovania ovčej vlny do súkenného odevu v Oravskom Bielom Potoku, plstenia vlny v Rabčiciach, umeleckého tkania gobelínov vo Veličnej a tradičného tkania textilných kobercov v Malatinej. „Fenomén hornooravského plátenníctva je pritom násobne širší i hlbší,“ povedal riaditeľ Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne Miroslav Žabenský. „Identifikuje významné historické obdobie a kultúrno-spoločenský, najmä však hospodársky pohyb v priestore severnej Oravy od približne druhej polovice 18. storočia až po postupný zánik začiatkom 20. storočia.“

Hornooravskí plátenníci progresívne menili technológiu i marketing, predĺžili svoje obchodné trasy a styky až za Stredozemné more do Afriky a k Čiernemu moru na Krym. Z oravského potenciálu vyrástli v 50. rokoch uplynulého storočia Ľanárske závody v Nižnej, neskôr podnik Makyta v Námestove i bývalé SOU textilné v Námestove.
Konfrontácia hornooravských predajcov plátna s okolitým svetom zapríčinila kultúrnu difúziu, import aktuálnych kultúrnych trendov a v okolí Námestova vytvorila špecifický plátennícky štýl odievania, spôsobu života aj architektúry. Nový kapitál i uvedomovanie si potreby vzdelanosti bol tiež príčinou, že z plátenníckych rodín vzišli mnohé významné osobnosti kultúrneho, spoločenského, duchovného či politického života.
Oravské kultúrne stredisko sa dlhodobo zaoberá prezentáciou a popularizáciou tradičnej kultúry a jej prejavmi v oblasti ľudovej nehmotnej i hmotnej kultúry. Vydala už niekoľko podobných študijných textov, so záujmom sa stretli najmä tituly Maľovaný kraj (2015), Šlabikár oravských remesiel (2016), O kom, o čom, o všeličom autorky Blaženy Mikšíkovej a ilustrátora Miroslava Knapa (2016) a Orava pre deti (2018).

Zdroj: Mgr. Alexandra Mikulášová