Keďže smrťou fyzickej osoby stráca fyzická osoba svoju právnu spôsobilosť, v tom istom momente – v momente jej smrti – vstupuje iná osoba do tej sféry zomrelého, ktorá je spôsobilá prejsť na iný subjekt. Ide najmä o práva majetkovej povahy (nemožno zdediť napríklad právo na život, zdravie a pod.). Osoba, ktorá nadobúda práva a povinnosti poručiteľa, tzv. dedič, vyplynie zo závetu, zo zákona, prípadne z oboch týchto dedičských titulov. Výnimočne môže dedičstvo pripadnúť štátu, prípadne veriteľom poručiteľa.

Foto: ilustračné archív TV7

Ako sa začína konanie o dedičstve?

Dedičské konanie začína buď na návrh, alebo aj bez návrhu.
Konanie je začaté na návrh, ak je z neho zjavné, že navrhovateľ ako dedič žiada prejednanie dedičstva po poručiteľovi.
Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Najčastejšie získa oznámenie o smrti fyzickej osoby od matričného úradu, ktorý vystavuje úmrtný list .

Ktorý súd je miestne príslušný?

Miestnu príslušnosť súdu určujú tri alternatívy, ktoré platia podporne (subsidiárne), to znamená, že každá ďalšia alternatíva platí iba v prípade, ak nie je možné využiť tú predchádzajúcu. Na konanie o dedičstve je tak miestne príslušný:
a)    buď súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu, alebo
b)    súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok poručiteľa, prípadne
c)    súd, v obvode ktorého poručiteľ zomrel.

Na dodatočné konanie o dedičstve (napríklad pri tzv. novo objavenom dedičstve) je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené.

Aké postavenie má notár?

V konaní o dedičstve koná a rozhoduje notár v postavení súdneho komisára. Súd poveruje notárov so sídlom vo svojom obvode rovnomerne, podľa rozvrhu práce, ktorý vydá predseda okresného súdu na každý kalendárny rok. To znamená, že v konaní o dedičstve si dedič nevyberá notára sám, ale komunikuje s notárom, ktorého určí súd.
Pôsobnosť notára v konaní o dedičstve sa rozšírila takmer na všetky procesné úkony a rozhodnutia, okrem tých, ktoré výslovne vymenúva zákon (§ 161 ods. 2 CMP) .

Kto je účastníkom dedičského konania?

Účastníkmi konania o dedičstve sú predovšetkým tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. Ich status dediča vyplynie buď zo zákona alebo zo závetu, prípadne z oboch uvedených titulov.
Okrem nich sa účastníkmi dedičského konania môžu stať:
-    štát (ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť ),
-    ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb (ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty a z tohto dôvodu má byť konanie zastavené),
-    manžel poručiteľa (v rozsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov),
-    správca dedičstva (ak ide o ustanovenie správcu dedičstva, o úkony správy dedičstva a o odmenu správcu dedičstva),
-    veriteľ poručiteľa (ak mal poručiteľa dlhy – buď v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa, alebo v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, prípadne po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku).

Notár je účastníkom dedičského konania v časti, týkajúcej sa jeho odmeny a hotových výdavkov.

Aké sú prvotné úkony súdu v dedičskom konaní?

-    súd bezodkladne vykoná šetrenie v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, alebo vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu (ďalej len „závet“), a u ktorého notára je uložený,
-    ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah,
-    ak treba, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo, vykoná súpis dedičstva na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.

Ako pokračuje dedičské konanie?

Ak konanie o dedičstve nebolo zastavené (ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa), upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť.
Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva (dedičstvo možno odmietnuť iba „ako celok“, odmietnutie dedičstva nemožno „zobrať späť“ a pod.).
Ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka a o jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou.

Čo znamená spor o dedičské právo?

Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.

Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia skutočností, ktoré sú sporné, súd sa pokúsi o zmier. Ak sa zmier nepodarí dosiahnuť, odkáže súd toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou.

Čo sa stane s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov?

Ak zomrela fyzická osoba, ktorá žila v manželstve, momentom jej smrti zaniklo samotné manželstvo a s ním aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM).
V rámci dedičského konania preto musí dôjsť najskôr k vyporiadaniu BSM. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.

Foto: ilustračné archív TV7

Čo tvorí predmet dedenia?

Predmetom dedenia je majetok (aktíva) a dlhy (pasíva) poručiteľa. Súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis.
Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
Na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.

Aké sú spôsoby skončenia dedičského konania?

Po prejednaní dedičstva vydá súd uznesenie, ktorým:
a)    potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
b)    potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c)    schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva,
d)    schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
e)    potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
f)    neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov, môže súd aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku.


Autor: doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.

Viac aj na: Novinky HMG