V utorok 24. septembra sa v Dlhom Klčove v Chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky uskutočnili pohrebné obrady zosnulého gréckokatolíckeho kňaza Jozefa Zorvana. V preplnenom chráme viedol na začiatku modlitbu panychídy vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha. Nekrológ prečítal Mons. Ľubomír Petrík, protosynkel Prešovskej archieparchie (nekrológ v celom znení je na konci správy) a kondolenčný list v mene Mons. Bernarda Bobera, arcibiskupa metropolitu Košickej arcidiecézy prečítal súdny vikár Mons. Peter Holec, v ktorom poďakoval zosnulému kňazovi Jozefovi Zorvanovi zvlášť za službu sudcu na Metropolitnom tribunáli Košickej arcidiecézy. Zádušnú svätú liturgiu slávil vladyka Ján Babjak, prešovský arcibiskup metropolita, spolu s ním koncelebrovalo vyše 250 kňazov a diakon. Na zádušnej liturgii a pohrebných obradoch sa zúčastnilo aj obrovské množstvo veriacich z farností kde otec Jozef Zorvan pôsobil, ale aj z iných farností, bývalí študenti a laickí poslucháči z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity či veriaci z Neokatechumenátnej cesty a iných spoločenstiev.

V homílii vladyka Ján vyzdvihol veľkú horlivosť a zanietenosť otca Jozefa Zorvana, ktorý práve týmito vlastnosťami bol príkladom pre mnohých kňazov i veriacich. A ani ťažká a zákerná choroba, ktorá vstúpila do jeho života mu neubrala nič z jeho zápalu pre Krista, čo vyzdvihol vladyka slovami: „Vykročiť za Kristom znamená objať kríž a hrdinsky ho niesť. Otec Jozef to majstrovsky dokázal. Objal kríž a zjednotený s Kristom, primknutý k nemu ho statočne niesol niekoľko rokov. Nereptal, ale priam ďakoval zaň Pánu Bohu. Do poslednej chvíle bol pokojný a vyrovnaný v očakávaní Pánovho pozvania. A ono prišlo v piatok 20. septembra, krátko po dosiahnutí 51. roku jeho života.“ Vladyka v homílii vyzdvihol aj prínos nebohého otca Jozefa v oblasti novej evanjelizácie. „Otec Jozef založil a viedol farské evanjelizačné bunky, ktoré tak veľmi pomáhajú duchovnému životu vo farnosti. Na predchádzajúcom kňazskom dni v máji v bazilike minor v Ľutine sa delil s touto požehnanou prácou. Pozval som ho svedčiť práve preto, aby kňazi čím lepšie mohli privádzať k Pánu Bohu svojich veriacich, aby im pomáhali dozrievať cez spoločenstvo, modlitbu, spevy a Božie slovo. Zapálil už viacerých kňazov, ktorí podľa jeho vzoru založili farské bunky aj vo svojich farnostiach. Týmto kňazom bol stále k dispozícií radou, príkladom, materiálmi, ktoré si pripravoval  i povzbudením. Vedel sa deliť so svojimi skúsenosťami.“ Otec Jozef Zorvan bol pre mnohých kňazov takým duchovným starcom, ktorý ich sprevádzal, formoval, povzbudzoval, duchovne zdvíhal a motivoval. Aj preto ho vladyka Ján v homíli dal za príklad: „Bratia kňazi a bohoslovci, zapamätajme si žiarivý príklad otca Jozefa, aby sme všetci boli horliví vo svojej kňazskej službe, ako bol horlivý on. Áno, dávajte príklad svojím horlivým životom všetkým ľuďom, veriacim i neveriacim. Lebo kňazské povolanie je najdôvernejšie prejavená Božia láska voči človekovi. Týmto povolaním sám Ježiš Kristus veľkňaz volá človeka do svojej služby ohlasovať Božiu lásku. V osobe otca Jozefa sa Pán Boh celkom strafil – našiel v ňom úplne oddaného a horlivého kňaza.“

Po zádušnej svätej liturgii nasledoval obrad pohrebu kňaza, ktorému dominovalo sedem kňazských modlitieb. Texty týchto modlitieb sú plné nádeje a zároveň aj kajúcnosti a prosieb za dušu nebohého brata kňaza. Záverečnú ôsmu modlitbu predniesol arcibiskup metropolita Ján a na jej konci pri trojnásobnom zvolávaní Aleluja vylial olivový olej na čelo zosnulého kňaza, ako symbol nezmazateľného znaku Kristovho kňazstva. Potom tvár zosnulého zakryli vozduchom (liturgickou prikrývkou) jeho brat otec Michal Zorvan a bratranec otec Jozef Maretta.

V závere pohrebného obradu sa prihovoril vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha. Pripomenul veľkú zanietenosť otca Jozefa Zorvana do štúdia Božieho slova. „To čo si robil tu na zemi, čo ťa napĺňalo veľkou radosťou a entuziazmom, ten život s Božím slovom, môže byť teraz pokrmom a môže ťa živiť tam vo večnosti, pri pohľade na Ježiša Krista z tváre do tváre, zdôraznil vladyka Peter.“

Truhla s telom bola následne vynesená z chrámu a na miestnom cintoríne v Dlhom Klčove bola uložená do hrobu.

Nekrológ

Otec ICLic. Jozef Zorvan, s právom nosiť nábederník, sa narodil 16. augusta 1968 v Bratislave, v rodine Jozefa a Alžbety rod. Rusnákovej. Bol prvým krstencom našej obnovenej Gréckokatolíckej cirkvi v Bratislave. Mal dvoch starších súrodencov – brata Michala, ktorý je kňazom v Beloveži, a sestru Máriu, ktorá je rehoľnou sestrou Kongregácie Školských sestier sv. Františka. Detstvo až po skorú mladosť prežil zväčša v Poprade. Stredné odborné učilište železničné absolvoval v Košiciach. Po základnej vojenskej službe v roku 1989 bol prijatý do kňazského seminára v Bratislave, kde začal svoje teologické štúdiá na CMBF. Po zriadení gréckokatolíckeho kňazského seminára a Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ v Prešove v roku 1990 pokračoval v príprave na kňazstvo v kňazskom seminári a na fakulte v Prešove. 4. júna 1994 prijal sviatosť manželstva s Janou rod. Truchanovou. Následne 19. júna 1994 prijal kňazské svätenie z rúk otca biskupa Jána Hirku. Pán im požehnal štyri deti, dvoch synov Samuela a Jozefa a dve dcéry Janu a Kristínu.

Jeho prvým pôsobiskom bola Porúbka pri Humennom, kde pôsobil jeden rok. Následne ho otec biskup Ján Hirka požiadal, aby prijal miesto asistenta na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove a vyučoval biblikum. Odborným asistentom bol v rokoch 1995 – 2004. V tom čase tri roky pôsobil ako správca farnosti v Ruskej Novej Vsi a od roku 1998 do roku 2003 v Rafajovciach. Počas týchto rokov absolvoval štúdiá na PAT v Krakove a na KUL v Ľubline.

V roku 2003 ho terajší otec arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ ustanovil protopresbyterom bardejovského protopresbyterátu a farárom v Bardejove. Tam pôsobil nasledujúcich osem rokov do roku 2011. Jeho posledným aktívnym kňazským pôsobiskom bola farnosť Sačurov až do júla tohto roku. V roku 2008 mu otec arcibiskup metropolita Ján udelil za požehnanú kňazskú službu právo nosiť nábederník. Počas jeho kňazského pôsobenia sa vo všetkých farnostiach, aj na teologickej fakulte, venoval vyučovaniu Božieho slova formou biblických škôl, ktoré pred dva a pol rokom v sačurovskej farnosti prerástli do vzniku farských evanjelizačných buniek. Vo všetkých farnostiach sa snažil aj zveľaďovať chrámy i farské budovy. Stál napríklad aj pri začiatku realizácie drevených chrámov spojených s farským bytom, úradom a pastoračnou miestnosťou. Bol sudcom Metropolitného tribunálu Prešovskej metropolie a zároveň Metropolitného tribunálu Košickej arcidiecézy, cenzorom cirkevnej tlače a literatúry. 

Otca Jozefa sme poznali ako horlivého a príkladného kňaza, ktorý vedel, že byť kňazom znamená slúžiť. Mal dar, že dokázal ľuďom kňazsky poradiť a poslúžiť. Rád ohlasoval evanjelium, bol výborným kazateľom, hlboko duchovným a zároveň praktickým kňazom, obľúbený medzi spolubratmi kňazmi aj medzi veriacimi. Bol milujúcim manželom a otcom.   

V októbri 2015 mu bolo diagnostikované onkologické ochorenie, s ktorým bojoval štyri roky. Pán si ho povolal do večnosti v piatok 20. septembra 2019 v začatom 26. roku kňazstva a manželstva a krátko po 51. narodeninách, práve v deň 30. výročia zosnutia jeho otca Jozefa Zorvana.

Večná mu pamiatka a blažený pokoj!

 Zdroj: Informačné stredisko Prešovskej archieparchie