O čokoľvek sa v tejto oblasti našej práce snažíme, potrebujeme k tomu iných ľudí. Ich čas, energiu, schopnosti a ochotu. Ako si túto ochotu „kúpiť“? A ako dosiahnuť, aby ľudia okolo nás „kupovali“ naše myšlienky a robili to, čo od nich chceme? V oblasti motivovania ľudí k spolupráci bývajú často bariéry na ceste k naplneniu želaní a uskutočneniu skvelých myšlienok. Malou sondou do motivácie ľudí  sa teraz pokúsime prispieť k lepšej spolupráci vlastníkov bytov medzi sebou navzájom alebo aj so správcami ich bytových domov. Slovo motivácia má dva významy. V jednom prípade ide „vnútorný motor“, príčinu a hnaciu silu každého človeka ku konaniu. Motiváciu však môžeme vidieť aj ako schopnosť ľudí motivovať iných k aktivite. Potrebujeme rozmýšľať v obidvoch rovinách významu tohto pojmu.

Motivácia a potreby ľudí
Motivácia človeka je hlavne o uspokojovaní jeho potrieb. Ako teoretický základ k tomuto tvrdeniu môžeme pokojne použiť tradičnú a široko uznávanú teóriu pána Maslowa, ktorý ju publikoval v diele Motivácia a osobnosť už v roku 1943. Pri dnešnom tempe a vývoji rôznych teórií by sa mohlo zdať, že ide o teóriu starú, dovolím si však tvrdiť, že človek sa až tak rýchlo nemení, aby nejakých 70 rokov v tomto smere niečo znamenalo. Myslím si, že keď niečo o človeku platilo pred stáročiami, až tisícročiami, tak to o ňom platí dodnes. V mnohých prípadoch bohužiaľ. Ako ľudstvo vylepšujeme všeličo okolo nás, seba a svoju spoluprácu s ostatnými ľuďmi na Zemi však menej ako by to bolo pre nás užitočné.
 

Maslowova teória ľudské potreby zobrazuje ako pyramídu. Vysvetlenie: čím nižší je stupeň pyramídy, tým väčšie je v ľuďoch napätie z ich neuspokojenia. Výskumy ďalších vedcov však potvrdili aj to, že čím ideme v pyramíde nižšie, tým viac je uspokojenie týchto potrieb brané ako samozrejmosť a ak uspokojené sú, už ďalší silný motív ku konaniu nepredstavujú. Dôležité však je, že nikto nespochybňuje celý a vždy komplexne fungujúci rozsah potrieb každého človeka.
Je pravdou, že predmetom spolupráce vlastníkov bytov a správcov bytových domov je riešenie a uspokojovanie základných životných potrieb človeka z najnižších priečok Maslowovej pyramídy. (Aby bolo jasno, úplne teraz vynechajme sexuálne potreby. Sme ľudia a nemôžu nás nenapadnúť, keď sa o základných ľudských potrebách hovorí, skúsme však teraz na ne nemyslieť. Tiež môžu byť dôležitými motívmi ovplyvňujúcimi konanie ľudí hoci aj pri správe domu, bol by to však článok do iného časopisu.
Takže naspäť, keďže už vieme, že ohrozenie uspokojenia potrieb z najnižších priečok Maslowovej pyramídy spôsobuje v ľuďoch najväčšie vnútorné napätie, je jasné, že konflikty medzi ľuďmi týkajúce sa bývania, jeho bezpečnosti a jeho zabezpečenia pre seba a svojich blízkych budú patriť medzi tie najsilnejšie. Pre mňa z toho tiež vyplýva, že existujú prirodzené dôvody, pre ktoré sa ľudia pri riešení svojich základných potrieb správajú maximálne sebecky a často prejavujú minimálnu ochotu k spolupráci. Žijú za „svojimi zatvorenými dverami“, neberú do úvahy problémy iných ľudí. Nízka ochota ľudí k spolupráci pri riešení problémov je chronickou chorobou mnohých bytových domov.

Motivácia nie je len o základných potrebách
Mohlo by sa zdať, že za konaním väčšiny ľudí je len riešenie fyziologických potrieb, potrieb istoty a zabezpečenia. Stále viac ľudí sa dostáva do situácií, v ktorých im hrozí, že tieto potreby nemusia mať natrvalo vyriešené. To spôsobuje ich permanentné vnútorné napätie. Permanentné vnútorné napätie, z neho vyplývajúca častá podráždenosť a nenáležité, nevraživé reakcie môžu mať za následok problémy vo vzťahoch s blízkymi ľuďmi. Prípadne môže spôsobovať prílišnú opatrnosť až nedôveru k iným ľuďom. Problémy v medziľudských vzťahoch môžu spôsobovať neuspokojovanie sociálnych potrieb, akými sú napríklad potreba mať rád a byť obľúbený, alebo potreba žiť v spoločenstve, v ktorom si ma vážia a rešpektujú. V spoločenstve, do ktorého je môj prínos náležite ocenený a uznávaný.  Možno ste si to už všimli, ale už sa pohybujeme na vyšších priečkach Maslowovej pyramídy. Práve v komplexnom pohľade na celú škálu potrieb ľudí, na vyvolávaní emócií spojených s uspokojovaním alebo ohrozením uspokojovania týchto potrieb, je podľa mňa kľúč k motivovaniu ľudí k vzájomnej spolupráci.
Vlastníci bytov potrebujú (aj keď si to nie vždy naplno uvedomujú, všetci sme však ľudia, či si to uvedomujeme alebo nie okrem istoty a bezpečnosti bývania taktiež aj rešpekt okolia a  uznanie za svoj prínos pre dom (spoločenstvo vlastníkov domu), v ktorom žijú. Ako vlastník bytu však „potrebujem“ mať aj pocit ohrozenia, ak vyrábam zbytočné problémy ostatným ľuďom v dome. Musím to vedieť a neustále cítiť zároveň. Poznatky z fyziológie hovoria, že emócie (city a pocity), ako fyziologické vzruchy, ktoré neustále v nás vznikajú, ovládajú to, čo robíme, viac ako intelekt. Máme ich na to, aby nás chránili pred ohrozeniami a viedli k odmenám za naše skutky. Všetci teda potrebujeme zažívať a mať dobré pocity z toho, keď konáme pre uspokojenie celej škály našich hlboko ľudských potrieb a súčasne prežívať a cítiť aj pocity ohrozenia z toho, že to všetko stratíme. To nás motivuje konať tak, aby sme pomáhali (hlavne) sebe a (prinajmenšom) neškodili ostatným. Spolupracovať, keď je to potrebné a nevyhnutné.

Príklady, keď to funguje v praxi
Napríklad, ak som chcel ako zástupca vlastníkov bytov motivovať k spolupráci suseda, aby urobil niečo so svojím zavýjajúcim psom (ktorý neznesiteľne vyl, keď jeho majiteľ nebol doma), musel som ho pri jednaní s ním najprv počúvať, prejaviť rešpekt, uznanie, pochváliť pekného psa, vysvetliť, ako mi záleží na jeho komforte bývania v dome, ktorý chcem chrániť pre každého obyvateľa nášho domu. A keď bolo jasné, že si želáme navzájom len to dobré, že sme obaja ochotní a schopní aj niečo preto reálne robiť, prešli sme v debate k popisu problému a vyvolaniu pocitu ohrozenia u majiteľa psa, ak problém nebude riešený. Existuje viac spôsobov, ako môžem ako zástupca vlastníkov bytov v spolupráci so správcom pomáhať ľuďom v dome uplatňovať si právo na nikým a ničím nerušené bývanie. Vrátane jeho samotného (majiteľa psa), samozrejme. Využitie obidvoch strán „pomyselnej mince“ motivácie, vytváranie príjemných emócií spojených so spoluprácou všetkých obyvateľov domu a súčasne pripomenutie nepríjemných následkov nespolupráce, vytvorenie nemilého pocitu ohrozenia toho, na čom aj jemu pri bývaní záleží, väčšinou pomáha. Tento princíp funguje aj vo vzťahu k pracovníkom správcovskej spoločnosti. Aj oni potrebujú mať pokryté základné aj nadstavbové potreby z nižších aj vyšších priečok Maslowovej pyramídy. Aj oni potrebujú zažívať príjemné emócie spojené so životom v spolupracujúcej komunite s dobrými vzájomnými vzťahmi a súčasne s tým si byť vedomí toho, že spolupráca môže kedykoľvek neslávne skončiť. K potenciálnej škode obidvoch strán. Uvedomovanie si všetkého, čo každý z nás potrebuje, či už univerzálne, alebo špecificky (varianty univerzálnych potrieb špecifické pre každého z nás), vedie vždy k vytváraniu atmosféry spolupráce, ak je, samozrejme, možná. Ak spolupráca z objektívnych dôvodov možná nie je, nemá význam sa vyvolávaním ochoty k spolupráci zaoberať. Ambíciou tohto príspevku však bolo načrtnúť možnosti, ako si komunikáciou s človekom jeho ochotu k spolupráci získať, ak je želaná a možná.

Dám vám vedieť, keď budeme u nás v dome ďalej
Naďalej u nás v dome pracujeme na vytváraní si nástrojov na vytváranie atmosféry spolupráce. Nedávno sme sa na domovej schôdzi uzniesli, že v spolupráci so správcom pripravíme aktualizované „pravidlá hry“, popis práv aj povinností každého obyvateľa domu vrátane možností, ako si svoje práva môže vymôcť. Či už voči správcovi alebo voči susedom v dome. Teším sa na diskusiu o tomto materiáli, pretože nám v dome dá veľa príležitostí na vytváranie atmosféry spolupráce, príjemných emócií spojených s predstavou pokojného, bezpečného bývania v komunite, v ktorej sa jednotlivci navzájom rešpektujú a uznávajú. V ktorej môžu mať pocit, že sú úspešní aj bez toho, aby boli bohatší a vplyvnejší ako väčšina ľudí okolo nich. V ktorej si vytvárajú kvalitné vzťahy s ľuďmi, spolupracujú na tom, čo im dáva zmysel a popritom rozumne hospodária s vlastnými silami, s peniazmi s časom, ktorý majú.  

Zhrnutie na záver
•    Keď chceme motivovať ľudí v dome ku konaniu, ktoré vedie k zvyšovaniu kvality života v dome, musíme brať do úvahy celú hierarchiu ľudských potrieb.
•    Všetci potrebujeme zažívať a mať dobré pocity z uspokojenia celej škály našich hlboko ľudských potrieb.
•    Väčšina z nás je ochotná niečo urobiť pre bezpečné bývanie, dobré vzťahy s ľuďmi v okolí, aby sme mohli byť uznávaní a mať dobrý pocit z toho, čo po nás zostáva.
•    Súčasne s tým potrebujeme prežívať a cítiť aj pocity ohrozenia z toho, že to všetko stratíme.
•    Uvedomovanie si všetkého skutočne dôležitého, čo každý z nás potrebuje, vedie vždy k vytváraniu atmosféry spolupráce a motivuje k činom.

Zdroj: Ing. Miloš Frečka, Združenie pre lepšiu správu bytových domov